Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web

Aktuality

Tak ako všetky deti raz vyrastú a z škôlkárov sa stanú školáci, tak vyrastú aj psíci a zo študentov psej strednej odbornej školy asistenčnej sa stanú maturanti. Mne toho do maturity ešte bárz čo pochybí, no moje pôsobenie v škôlke sa po roku práce končí. Koniec výletom, koniec šmýkaniu sa na šmýkačke, hádzaniu lopty a oberaniu orechov susedovi. Je na čase vziať život zas o trošku vážnejšie. Áno, áno, aj takých rečí som sa napočúvala.... a samozrejme nikdy som ich nebrala vážne. Dokonca ani vtedy, keď si Anička do škôlky doniesla nový školský perečník. Koho by zauímali také ľudské hračky? Plyšový medvedík to je hračka! Ale peračník hračka nebola. Bol to prvý závan pohromy, ktorá obrátila celý môj doterajší život na ruby. Tak ako búrku začína utíchnutie vetra, tak ani peračníku nikto nevenoval extra veľkú pozornosť. Dnes už viem, že to bola chyba. 

Ani svoj odchod zo škvôlky som nebrala príliš vážne. Ešte stále sa predsa môžeme stretnúť von na dvore, no nie? A kto by povedal, že nekonečným hrám bude koniec?! V tom to ale prišlo... Prišli prázdniny a prvý júlový deň s nimi prišla katastrofa. Prišiel nový pes.

Už som viac nebola jedináčik. Jediná milovaná a obletovaná, no aj tak nám spolu bolo fajn :) viac parťákov, viac zábavy... viac práce a v tom to začalo. Prípravy na skúšky, fuj prípravy na skúšky. Už sme sa viac nehrali ako doteraz, ale pekne v trojici, tvrdo drilovali každý deň.

Práca bola ťažká, ale mali sme sa radi. Bolo nám spolu dobre a poriadne veselo. Až mi je niekedy ľúto, že to tak rýchlo skončilo.

 

  

Búvaj dieťa krásne :) alebo o tom, ako Blondička prišla k novej spálni.

Decké šteňatá mávaú rozpustilé hry. Niekedy takmer rovnako divoké ako sú tie psie. Neraz už vymysleli nejeden "psí kus" a tak sa panička rozhodla, že zo spávaním v kancelárií pod stolom je koniec. V škôlke panuje pevný režim. Srandy je tu veľa, ale ako hovorí panička "od kiaľ po kiaľ" . Tak sa nakoniec rozhodlo, že môjmu rajtovaniu po triedach je koniec a spoločne s deckami budem chodiť spávať aj ja. Hav, chcela som povedať fuj, no ale čo.... :/ poslúchať sa predsa musí. A tak jedného dňa zastavil pri škôlke kuriér a doniesol mi, predstavte si úplne novú spáleň.

Práve sa zvianočnieva. "Auu, dúfam, že toto čudo teda nebude mojim vianočným darčekom", hovorím si. Jednému by s toho bravčové ucho z papule vypadlo. Keby ste videli ten "bejvák". Milión krát väčší ako ten môj doma. Koniec skrývania sa pred deckami medzi plyšákmi, koniec tlačeniu sa v pelechu. Vitajte sladké sny! 

Odteraz ma decká po obede vždy poctivo nakŕmia. Učešú mi kožúšok, pretože aj psi sa musia pred spaním poumývať. Pretriem si oči labkou a z plným bruškom ma odprevadia do spálničky. Od teraz už všetci vieme, kde má kto svoje miesto a kedy je v škôlke spací čas. Samko s Tamarkou mi zaspevaú uspávanku. "Búvaj dieťa krásne" .... pekne tichučko, aby ma nezobudili. Presne tak, ako sa to na vianočný večierok naučili. No povedzte, nieje to psí život?

  

na fotku som spálničku požičala kamarátke Barunke :)

Zlomená palica 

Utópia... Slovo, ktoré putovalo po zložitej myšlienkovej dráhe vesmíru. Už si nepamätám, či bolo práve to prvé, ktkoré mi s príchodom Nového Roka, skĺzlo do hlavy. Každopádne sa mu tam ale zapáčilo. Usídlilo sa a nenápadne hmlistá predstava, neurčitých zajtrajškov začala nadobúdať konkrétnte rozmery.

Nič akosi nebolo podľa plánu, nič sa nedarilo podľa predstáv. Ale načo sú vyťaženému človeku nejaké plány? Ako hrubý orientačný bod pripnutý na chladničke, uspôsobujú a vyškrtávajú sa podľa potreby. Stanú sa víziou dokonalosti, ktorej je niekedy viac a inokedy menej. Inak to asi ani nemôže byť, v živote predsa nikdy nič nieje na 100%. A tak sa z našich 100, postupne stalo 70 a vlastne  čo aj ak 50. Vydržíme to, prežijeme ono a život pôjde ďalej. Zajtra príde nový deň a všetko snáď bude lepšie.

Veľmi sme sa tešili na zimu. Zasnežená Liptovská scenéria, bolo práve to, čo človek potreboval po zabahnenej jeseni. Konečne normálne počasie s kopou snehu, ktoré prináša množstvo príležitostí na skijoring, stopovanie, zimné túry či dostihové tréningy (ktoré sú za mokro-klzkého počasia absolútne ne prípustné). Teplý čajík, guľovačka a rozjarené decké tváre. Čo viac si človek môže priať?

Teraz budem zas vyzerať ako ten najväčší pesimista na svete, no nič s toho sa nestalo. Naveľa, naveľa zima nakoniec predsa len prišla. Bohužiaľ si zo sebou po Bratislave vzala úplne iný kalendár. Odmäk nás prenasledoval na každom kroku. Pokiaľ sme chodili do práce, úbohému ovčiakovi prischol, nenávidený kabátik. Počas každodenných 3 prestupov spojmi MHD bol 2x denne osnežený, následne na to vo výkurenom autobuse rozpustený a zmočený, čo mu na entuziazme, pri čakaní na ďalší prestup rozhodne nepridalo. Ťažké mokré vločky kyckali na rezignovanú hlavu. Hoci sa na nás ľudia pozerali divne, kabátik veľa z jej tela pred vodou zachránil. Horšie to bolo leda už len z p odvozkom, ktorý po príchode do škôlky vyzeral rovnako ako rozsolená kaša na chodníku.

Bohužiaľ inak to nevyzeralo, ani počas našej zimnej dovolenky. Škôlkárskymi vírusmi odísaná imunita, z výkonom na 120% ruku v ruke dlho neudrží. Najskôr angína, potom výrus neznámeho pôvodu. Horúčky 40+ a keď sa moje zdravie konečne umúdrilo, odmäk dorazil aj na Liptov :) Tento rok sme sa stali držiteľmi rekordu, 2 jazdy skr za celú zimu. Dúfam, že ho len tak skoro nik neprekoná.

Okrem toho, že sme necvičili a vlastne ani nelyžovali sme neurobili vôbec nič. Jedinou útechou mi bol fakt, že Blo denno-denne dochádza do zariadenia, kde má aspoň akú- takú prácu a plno milej spoločnosti.

Nasledovalo háranie, potom zápal slinnej žľazy ale nakoniec sme sa z toho všetkého vysrábili. Hoc to paničku stálo nemalé úsilie, finančné prostriedky, kopu nadávok a korzovanie hore-dole.

Memoriál Adrieny Slámovej. Majstrovstvá vo výkone asistenčných a zvláštnych psov.

Tak a tento rok opäť. No tentokrát už nie ako diváci, ale osoby priamo zainteresované, vypravili sme sa jedno skoré sobotné ráno do Záhorskej. Všetko sa zdalo byť už notoricky známe. Blondičkyne ranné nevoľnosti pri pohľade na autobus diaľkovej linky, bahnitý breh a jesenný kúpeľ medzi kačkami. Vo všetkej tej rannej blaženosti ešte nie celkom zmierená s faktom, že štartujeme ako účastníci skúšok som skoro zmeškala jeden z 2 denných spojov. 

Dramatické dni sprevádzajú dramatické rána :D A tak som konečne na mieste, stála pred pred kultúrnym domom s cediacim ovčiakom. Škrabala som si hlavu a rozmýšľala nad tým ako zase raz vyriešim túto zapeklitú situáciu. "Neškrab sa už toľko..." pozrela na mňa veľavýznamným pohľadom previnilca. "Veru, nakoniec si budú všetci myslieť, že máme doma blchy." Tu sa škrabať nepomôže, tak či onak "Musíš uschnúť. Inak nás dnu nepustia." Dopriali sme si teda dlhú prechádzku a vídatné raňajky v miestnej Jednote. Ovčiakovi sa usušila srsť, mne sa popravila nálada a medzi časom sa na parkovisku pozbierali nejaké autá.

Stretli sme teda starých známych a dali sa s nimi do reči. Podozvedali sme sa kde to ako chodí, komu sa ako vodí. Nakoniec sa v našej kategórií nazbieralo psov asi 10. Blondička cvičila o 106. A napriek tomu, že ako úplne obyčajný ovčiak, vzbudila svojimi pichľavými očami pár-krát verejné pohoršenie, špeciálky jej vyšli na 1tku. Nakoniec si v sobotnom súčte, napriek 20bodobej zrážke (za štekanie na povel ehm ahm :D ) odniesla 4 miesto a zemiakovú medailu. Bodové rozdiely vo výsledkoch boli minimálne. Tak, čo je prvé miesto oproti 20tim bodom zrážky. Jeden z najmladších psov suverejne strčil všetkých  do vrecka.  K Cacitu sme ani tento krát neprišli, zato aspoň raz bola panička s Blondulínou celkom spokojnáa to hneď na medzinárodnej úrovni. 

28.09.2012 Sústredenie ex.štúdia, alebo príprava na atest prístupu do verejných budov.

Tak ako to už býva. Človek si svoje povinnosti nevyberá. Na mňa ako pracujúco-študujúceho človeka takto raz podvečer tiež doľahla tieseň, keď som otvorila e mailovoú schránku. Orem zdvojenej služby v práci, sa mi dostal do rúk rozvh externého štúdia. Hotová katastrofa!!!

Samozrejme zase zapôsobil murpyho zákon a na mňa sa vyvalilo setko odrazu. O plánovaní tu nemohlo byť ani reči, čo si už človek popri zamestnaní, škole, výcvikoch a výchove asistenčného ovčiaka naplánuje? Leda tak krízový variant a slušné odmietnutie :) pretože takýchto situácií nás denne stretne niekoľko. Škoda, že ten deň nenatiahli na 25 hodín. Teda aspoň tie posledné autobusy by mali šancu chodiť o 30 min neskôr, čo niekedy zásadne pomôže.

S hlasným uf a očami do stopu. (Počujúc svoju mamu: "aj tak si za to môžeš sama... tak teraz pracuj!!!" ,som si uvedomila, že má ako vo všetkom zase raz pravdu) Zbalila som si teda laptop a pustila sa do papierovej prípravy zázemia, pre Blondičkyne budúce vzdelanie. Vo svojom vzdelaní ma nakoniec dobehla. A tak sa po úspešne zložených vlohách a základnom výcviku, presunula nielen do kategórie psa so špeciálnym využitím, ale dokonca na ašpiranta študenta  špec. pedagogiky. 

Jediné čo mi robilo obavy v jej budúcom vzdelaní bolo vedenie fakulty. Asistenčných psov ani zďaleka nevítajú všade tam kde by bolo treba. O to viac zarezonovali moje obavy po rozhovore so zrakovo postinutou kamarátkou, ktorá sa mi jedného dňa zverila. "Pes má v našej legislatíve rovnaké miesto ako biela palička. Ak sa potrebuješ dostať niekam rýchlo, akýmkoľvek prostriedkom, vezmi si radšej palicu. Ľudia ťa síce budú obchádzať, takže si budeš musieť pomôcť aj tak sa ma. Občas o teba zakopnú, ale aspoň sa do teba nebude nikto navážať." Zamrazilo ma.

Ako človek, čo má s času na čas nejaký ten záchvatový problém, si viem veľmi dobre predstaviť, aký problém dokáže pre zmyslovo nesebestačného človeka predstavovať tak elementárna vec, ako je nájsť dvere do miestnosti. Hoci vo výcvikoch musím nezriedka po niekom zvýšiť hlas, psa by som sa nevzdala. Ale až teraz som si uvedomila, že má v skutočnosti pravdu. A to je najhoršie. Ohrozenie pre psostihnutého človeka neznamená handicep s ktorým žije, ale spoločnosť v ktorej sa ho pokúša kompenzovať. A z toho mi v krku navrel obrovský knedlík. Suverenita cvičiteľa, čo chodí so psom "na drzovku" sa zrazu stratila. Vediac, že som v tomto smere odkázaná na dobrovôľu a sympatie niekoho koho som nikdy pred tým poriadne nevidela vo mne vyvolávalo pocit bezmocnosti.

Človek však nemá na výber. Môže síce zostať doma a plakať sám nad sebou no v mori sebaľútosti sa nakoniec urobí. Alebo urobiť NIEČO. Nikto síce nevie čo a dokonca ani to ako to dopadne, ale stále je to lepšie ako nerobiť nič. Aj negatívne skúsenosti sú predsa skúsenosti.

Rozhodla som sa teda napísať referentke štúdia a zveriť sa jej zo svojím problémom. Samozrejme neodpísala. Bolo mi jasné, že ako človek zodpovedný za vedenie študentov s handicapom má na to asi nejaký dôvod. A to najskôr taký, že má veľa práce a môj podnet nepovažuje za taký o ktorom by ma musela informovať. Vedela som teda, že mám prelustrovať všetky dostupné materiály. No nikde som sa nedopátrala toho, čo som naozaj hľadala. Čo teda znamená jej mlčanie? Veď je to predsa jasné .... ale čo? Určite áno, alebo určite nie? Zohráva v tomto prípade rolu fakt, že sa jedná o psa vo výcviku, hoci s príslušnými dokladmi a riadne registrovaného? Alebo je to vlastne jedno do tej miery do ktorej si ho nikto nevšimne?

Tak či onak, keďže som moc na výber aj tak nemala. Ráno som sa podobne ako všetci ostatný študenti pretlačila davom a tvárila sa, že to čo vedie moje zmyslami ohrozené kroky vlastne vôbec nieje pes. Milo ma potešila  novonalepená tabuľka na vchodových dverách. Tučným písmom zvýraznená. S vodiacim psom vstup povolený. Pomyslela som si, že hádam to tu nebude až také zlé, no bohužiaľ 60cm "nebezpečné plemeno" sa prehliadnuť len tak nedá. Takže po výzve vrátnika "legitimujte sa" som začala šmátrať po taške zašmodrchanom preukaze študenta a pripravenom služobáku. "Vy doklad totožnosti nemáte? -Nie? No nevadí pre dnes vám to teda odpustím : )  - Čierna slečna do učebne č.R1 Vás poprosím. - A vy si nabudúce so sebou prineste aj preukaz študenta. Dnes Vás ešte pustím na čierno. Tak sa teda Blondička skamarátila s vrátnikom.

A nakoniec na prednáške bola jediná na "čierno" panička. Hoci ovčiak na to vyzeral viac. Teda už len tým, že čierny naozaj je.

Zbytok prednášky prechrápal skrytý pod lavicou. Občas, ako extrémne ukecaný tvor vyjadril svoje dojmy s prednášajúcej hlasným mrrr. No niesom si istá, myslím, že mu skôr išlo o vynútené pohladenie od mojich spolužiakov. Tých si užil habakuk. Takže nakoniec byť tým pedagógom ešte predsa len nemusí byť až také zlé.

 

DogMilitaryParkour

16.09.2012 Sa nám podarilo dostať na ďalšiu skvelú akciu, organizovanú v spolupráci s kolegami záchranármi s BKZB. Akcia pod názvom: Aby vlky spokojne vyli... sa konala ako dobrovoľná zbierka, venovaná na pomoc ZOO BA pri dobudovávaní výbehov  vlkov obyčajných. BKZB sa na nej podieľala organizáciou zábavných pretekov DogMilitary, výťažok z ktorých bol venovaný na vytvorenie podmienok a skvalitnenia bývania našich najbližších psích príbuzných. Zapojili sme sa preto aj my a v súbore kynologických, záchranársko-nezáchranársky orientovaných disciplín sme si užili skvelé popoludnie v spoločnosti priateľov a známych. Minuloročného víťaza sme ani tento rok netronfli, zato hambu sme si nespravili, a na zlaňovaní sme si užili parádnu srandu.  Z celkového počtu 51 hodnotených účastníkov sme si nakoniec odniesli 36 miesto z parkúru 7 miesto z vyhľadávania a 7 miesto z orientácie v teréne. No a samozrejme kopu pekných fotiek.

  

 

 

      

 

                                                       

Leto 2012

  

  

 

 
 

 

 

29.04.2012 Agility

        

  

29.04.2012  Budem záchranárom

Charitatívna akcia bola venovaná deťom z krízových centier. SČK v spolupráci s BKZB,SAPT, ASSR a Dobrovoľným hasičským zborom Rusovce pripravil program súvisiaci s tématikou dobrovoľného záchranárstva, súčasťou ktorého bola dobročinná aukcia rôznych predmetov. Výťažok poputoval na pomoc deťom v krízových centrách v Bratislave.

 

   

15.04.2012 Coursing Žilina

           

Tento víkend sme si zas parádne užili. Naproti nepriazni osudu a zmeškanému sobotnému treku sa nám rádoby náhodou ponúkla možnosť zúčastniť sa nedeľného coursingového tréningu. Počasie bolo nechutne upršané našťastie len na Liptove, takže v ZA sa bežalo podľa plánu.

Panička dostala možnosť zaspomínať si na svoju dostihovú minulosť a preveriť tak kondičnú pripravenosť svojho mladého zverenca.

Blondička si 1x na trati počínala veľmi dobre. Nabitá adrenalínom úvodné rovinky preskočila a do svojho prvého behu sa vrhla rovno na celú trať. Zvládla všetkých 9 kladiek a dokonca ani návnadu nestratila. Len to lanko jej ešte po dobehu akosi stále nedalo pokoja :)))

Z našich historicky prvých 2 behov vzniklo (nie síce moc kvalitné) video. A nejaké fotky, ktoré sa časom možno doplnia.

Na záver by sme sa ešte raz chceli veľmi poďakovať pánovi trénerovi. Okrem toho že bol veľmi milý a ochotný sa javil naozaj veľmi zodpovedne a profesionálne. Radosť trénovať.

 

             

17.03.2012 OV NO Otrokovice

17. marca sme sa na popud predošlých skúseností s posudzovaním plemena NO rozhodli prihlásiť na OV v Otrokoviciach. Akcia to bola sponntálna, absolútne neriadená a organizovaná na poslednú chvíľu. Podľa toho teda aj vyzerala :)

Panička si chcela spraviť výletík a skuknúť dorast FCI. A tak v posledný možný termín previedla peniaze za prihlášku a ešte o šiestej večer s úpornou snahou stihnúť poštu v meste(ktorá má otvorené do siedmej) silou vôle tlačila dokument s nefunkčnej tlačiarne.

Nakoniec sa všetko podarilo a tak sme sa zaradený na koniec výstavného katalógu ako "dodatok" vtlačili o 4:00 ráno do auta. Cesta prebiehala ku podivu hladko ( čo u nás teda nezvykne). Dokonca sme na mieste konania boli o niečo skôr a všetko vybavili bez zbytočného stresu. Na výstave som si pripadala ako marťan. Medzi 66timi psami sa okrem nás vyskytol (určite omylom) ešte jeden kúsok psa v triede mladých súk (asi tiež potreboval razítko do ochovnosti wink ). Keď teda došlo na posudzovanie, posudkový list sa k nám ani nedostal a výrazne pochybujem o tom, že niekedy nejaký napísaný bol. "Veď toto predsa nieje ovčiak, či? .. Do kelu a má to červený PP. Hm, to je záhada :D "      (asi some po tejto akcií zasadili viacerým chovateľom chrobáka do hlavy). Čo mne osobne v zásade neprekážalo. Do výkonnostného zošita sme teda dostali zápis so známkou "D" . (mimochodom bez razítka) s poznámkou, že fena má kvality jedinca odpovedajúce danému plemenu a že pre chov môže znamenať prínos, hoci exteriér to nebude. A tak som si povedala fajn a s úsmevom na tvári prehodila túto poznámku z pleca na plece. Tak ako mnohý pred nami a ďalší za nami, som rada, že sa nám podarilo tento cirkus absolvovať na prvý šup. Viackrát sa tam pravdepodobne neukážeme. Napriek tomu som pevne odhodlaná, šteňatám ak niekedy nejaké budú, vystaviť PP aj od FCI. Pretože my túto diskrimináciu podporovať nebudeme a ďalej sa proti nej aktívne postavíme, hoci pasívnou formou.

Viva la FCI :) mohla by som tu ďalej písať ódu na radosť o ryžovaní finančných prostriedkov, ale nemyslím si, že je to plodná téma. Na záver by som sa radšej chcela zastaviť pri double handlingu, ktorý u mňa osobne vyvolal niekoľko úsmevných chvíľok a výrazné vyprudenie môjho zmäteného ovčiaka, ktorý podobnú situáciu ešte nezažili a odhulákal podstatnú časť výstavy. Teda tú ktorú neodspal v búdke. Tam mu je zo zásady celý svet jedno. Zo skijoringu naučený ťahať na povel sám sa odmietol nechať vyrušovať. A tak naozaj megavyprudený stiahol uši, sklonil hlavu do zeme a radostný výbušný prejav by s neho dostal človek asi len ťažko. Kadiaľ sme prešli tadiaľ po nás sekal pes, ktorého úroveň socializácie dosiahlal bod mrazu. A tak sa veru aj mne v chvíľke nepozornosti podarilo prísť k modrine. No nevadí, však hlavne, že ten zver dobre vyzerá :)

Na obranu zodpovedných chovateľov však môžem povedať, že napriek odporu (alebo skôr súcitu)  s akým vzhliadam na väčšinu exteriérových psov som medzi nimi videla naozaj aj pár pekných kúskov. O ktorých môžem s kľudným svedomím prehlásiť, že ich kvalita bola naozaj vysoká a pokiaľ by som mala záujem o iné plemeno psa, vážne by som uvažovala o tom, že si šteniatko po takýchto rodičoch zadovážim :)

Táto akcia ma veľmi obohatila a chcela by som poďakovať hlavne môjmu tatkovi a celej rodine, ktorá to za mňa odtrpela .

Časom snáď možno pribudne aj nejaké video.

 

 

11.03.2012

Medzinárodná výstava psov Pszyrow

Vo februári sa mi dostalo pocty od našej pani koordinátorky, ktroej predmet mailu znel "Milý rozhodcovia". Pozerám sa do schránky a môžem si oči vyočiť, ako sa tu tento kúsok pošty zatúlal, keď tu zrazu otvorím správu a vidím nadpis " Milá, Miladka..." V tom momente mi bolo jasné, že sa mail len tak nezatúlal ale naozaj bol adresovaný na hlavu mojej osoby. Otázka znela, či by som sa nechcela danej výstavy zúčastniť ako hospitant. Po mesiacoch práce ma táto ponuka veľmi potešila a tak som neváhala a ihneď ako to bolo možné, som napísala naradovanú odpoveď.

Slovo dalo slovo a 10teho som už mala sedieť v aute s 2mi medzinárodnými rozhodcami na ceste na výstavu. Bohužiaľ ma týždeň pred odchodom skosila choroba, s ktorej pozvoľného začiatku sa neskôr vykľul zápal pľúc. Vysoké horúčky a prieduškový katar ma presvedčili o tom, že napriek všeobecnej nevôli by som si predsa len mala vybrať maródku a k nej prislúchajúcu dávku antibiotík. A tak som sa po týždni liečenia s 1000mg dávkou penicilínu, predsa len na výstavu stala. A chvala Pánu ani nikoho nenakazila.

Ozganizátor bol skvelý, výstava na úrovni. Ceny boli zaujímavé a kvalita psov rôzna. V kruhoch veľkých plemien sa najčastejšie objavoval dlhosrstý NO. Samozrejme exterierák. A tak som si pohľadom na vyše 60jedincov, rôzneho veku a pohlavia mohla urobiť obrázok o tom, v akom smere sa uberá ďalší vývoj plemena. V niektorých aspektoch spokojná a v iných výrazne znepokojená som potom kvalitu zvierat mohla porovnávať na nasledujúcej výstave OV v Otrokoviciach. 

Týmto by som sa organizátorom, koordinátorovi, pani predsedkyni a samozrejme hlavne rozhodcom chcela veľmi pooďakovať za možnosť niečo vidieť a veľa nových vecí sa naučiť.

  Odmäkové  leňošenie :) / anebo li cvičenie na fitloptách

            

A takto nás nakoniec zmohlo cvičenie :) Blondička sa po nočných dohľadávkach cítila poriadne rozcvičená nato, aby zvládla konečne nejakú poriadnu aktivitu. Preto som jej želanie splnila a miesto hlavy dostali poriadne zamakať aj svaly. Starého mazáka Aiku akési motorické cvičenia neznechutia a tak sa prebehnutá a ponaťahovaná pustila z verbou do uzlíka. So šteňaťom to už bolo horšie. Fency unavená, ale spokojná dnešný deň už zalomila - zaspala na svojom milovanom dummíkovi.

        

Ako sme sa dohodli, alebo prečo sme sa nakoniec nepozabíjali

Správa za rok 2011

Čas.... tak rýchlo uteká. Prednedávnom sa ešte všetci tešili z hebučkého šteniatka, ktoré má už dnes niečo cez rok, a skoro rovnako dlho sa tmolí aj v našej domácnosti, ktorá za tých pár mesiacov prešla zásadnými zmenami.

Je ťažké si predstaviť, že ten rok znamená Blondičkyn celý doterajší život. Za ten čas sme si spolu toho preskákali naozaj mnoho. Z malého zákerného nemca vyrástlo dôstojné zviera hodné mena ovčiaka, ktoré na rozdiel od nás teraz tyranizuje skôr svoje okolie. Svojím nekonečným entuziazmom dokáže otráviť snáď naozaj každého, teda okrem detí, ktoré z tohto dôvodu patrične miluje.

Každý jeden mesiac znamená zásadný obrat v jej výcviku, socializácií a jej konečnej psychike. Ovplyvňuje spôsob akým vníma a vyhodnocuje podnety a aj to aký vzťah majú tieto situácie k nej ako osobnosti.

Väčšina z jej povahy a temperamentu je už ustabilizovaná a napriek tomu, že sa spočiatku v prípadoch soc. atrakcie nejavila moc perspektívne nám trpezlivosť a čas ktorý sme jej poskytli, priniesol čím ďalej tým využiteľnejšie výsledky. Práve v tomto momente sa môžeme pochváliť odvážnym, kontaktným, iniciatívnym a temperamentým psom, ktorý je vysoko asertívny, no napriek tomu nie dominantný.

V ľudskej reči to znamená asi toľko: Fency je srdečný a milujúci ulietaný pes plný energie. Miluje akúkoľvek aktivitu. Je nebojácny a niekedy až nedbanlivo ukecateľný na čokoľvek. Samomotivovateľný akoukoľvek aktivitou. (Od šplhania sa po povraze až po skákanie odkiaľkoľvek a kamkoľvek, bez ohľadu na to, či je to prekážka, vodná priekopa, alebo fitlopta.) Miluje ľudí, ktorí pre ňu ale neisú zaujímavý, pokiaľ niečo nepotrebujú. U detí to neplatí.

Blondie je kontaktný psík milujúci dotyk hoc by pre ňu znamenal prsty v ňufáku. Bez problémov sa podrobuje vedeniu. Dôveruje človeku, pri nácvikoch polohovania je pekne uvoľnená. Nepotrebuje si presadzovať svoj vlastný názor, no pokiaľ na to dostane príležitpsť určite ju využije.

Vysoký temperament spolu s asertivitou predpokladá vyrovnaného psovoda s prirodzenou autoritou. Pre ostatných môže byť ťažko ovládateľná, hoci sa jedná o psa pasívneho s primeranou reakciou. 

Dotyková senzitivita: -indikuje posunutý prah citlivosti                  Osobnosť: - asertívna                          Reaktivita: -  stredná až vysoká

Charakterové vlastnosti: - sangvinik                                            Obranné reakcie: - pasívne                  Vzrušivosť: - Vysoká

Energetický level: - Vysoký                                                           Orientácia na psovoda: - závislá         Útlm: - Rýchly

Alert: Pozitívny                                            

Typ: hlasný hlásič         Senzitivita: zmeny dychovej frekvencie, výpadky motoriky, 

    

Tréning pasenia  - Turany a cesta domov na Liptov

Týmto článkom by som sa chela veľmi poďakovať našim organizátorom tréningov pasenia za možnosti zúčastňovať sa na nich. Pokiaľ by takýto ľudia na svete neexistovali, dnešný kynologický priemysel by najskôr zarval na selektovaní autisticky-zacyklených pastierskych plemnien psov a ich majiteľov,  pokúšajúcich sa vytĺcť zo svojich domácich miláčikov agilitné maximum.

Môžem to potvrdiť, pretože výsledkom súhry takýchto okolností som aj ja ako psovod a kynológ. Som rada, že napriek nepriazni osudu dnes aspoň niekto na SR robí niečo z odhodlania a dúfam, že nám všetkým tento prístup vydrží aj do nasledujúcich rokov. Ale to už som odbočila od témy. Poďme sa vrátiť k tomu ako bolo, a ako sme sa vyfarbili naposledy.

 

Cesta domov :)

Cesta domov na Liptov bola zdĺhavá. Okrem "nahadzovania" vehementne protestujúceho psa do autobusu, ehm, ahm zase sa raz hádžúceho o zem, sa mi napriek sobotnému záchvatu podarilo nakoniec predsa len docestovať domov. Zámerne hovorím "sa mi", pretože Fency by som v ten deň najradšej niekde zabudla. (ale to sa ona zas nenechá :P ) Bolo mi zle. Hlava mi drnčala ako pondelkový budík a žalúdok plával na vode. V rukách mi mravčalo v ušiach hunelo a moja koordinácia nebola na tom o moc lepšie než Blondičkyne protesty.

S miernou oporou psa, v ktorom som zase raz pocítila 10centimetrový deficit som sa dostala takmer až na zastávku. Tam Blonďa začala zase raz vyvádzať. No tentokrát som jej bola vďačná. Cez všetky naše ofuky, nedorozumenia, naprieky a protesty. 

Môj posledný nádych prešla nevoľnosť a tuhnúce končatiny ma presvedčili o fakte, ktorému som sa už dlhšie vytrvalo bránila. "Niesi v poriadku a dnes toho už bolo dosť. Stop, spomaľ! "Skláňala sa nado mňou žena. Nevidela som jej tvár a necítila som jej ruky, pretože tie moje krútil kŕč a nedokrovením tŕply. Zreteľne som však počula ako sa do štrku ponára niečo, čo by najskôr mohla byť palica. Spôsob akým ma dvíhala nasvedčoval tomu že sama hľadá stabilitu. Keď sa mi rozjasnil obraz videla som vedľa seba mierne preľaknutú dôchodkyňu. "Slečinka, ste v poriadku ?!" Dodnes nepochopím ako sa v tak malej žienke mohlo zobrať toľko sily, aby mi nakoniec sama pomohla postaviť sa. Evidentne sa zľakla viac ako ja keď Blondie jačala na celú Bratislavu. O chvíľu tam už boli ďalší 2ja. "Slečna všimli sme si, že sa Vám ten psík nejako pätí. Ste v poriadku?!" Ale hovno pätí, myslela som si. Nato zaľahnutá "Blondína" v hysterickom kŕči obijímala zem a s vestičkou na chrbte pútala pozornosť čoraz väčšieho počtu ľudí. "Dobre, dobre, skonči. Už mi prosím nerob väčšiu hambu.Tak ako to je je to akurát tak dosť." Myslela som si. Ale v skutočnosti som bola šťastná, že ju mám a šťastná, že ma nezrazilo žiadne okoloidúce auto. Trošku zahambená a dezorientovaná a hlavne hodne naštvaná sama na seba. Preto, že som vedela, že tak či onak .... ten pes mal zase raz pravdu. V ten deň sme si ešte posedeli na lavičke, poďakovali sa okoloidúcim za asistenciu a potom sme sa pobrali domov. 10centimetrový, deficit, nedeficit sa zrazu stratil. Bol síce hodne nekonfortný, zato už nie viac podstatný. Bola som rada že ma mal kto odtiahnuť domov. Preto a pre mnoho viac jej cez všetko zlé čo povyvádzala patrí v mojom živote jedno veľké ďakujem.

Tréning

Napriek všetkým peripatiám sprevádzajúcim  cestu do Turian sme so značným meškaním, ale nakoniec predsa docestovali. Na parkúr Blondie pod drobnohľadom paničky prišla naozaj usporiadaným krokom. Privítali sme sa, milo pozdravili a potom už len tma :)

Cvičiteľov sme vyšťavili, ovce poobháňali, ale nakoniec to stálo za to a práca - hoci ťažká, začala prinášať prvé ovocie. Po prvých pokusoch o prienik do košiara panička vysoko odcenila asertivitu psa, stále zas a znova si hľadajúceho nové možnosti ako preliezť pomedzi plot a dokázať tak všetkým salašníkom, že nech pribijú ďalšiu dosku kamkoľvek, "rozumný" pes sa tam predsa nejako dostane.

Hyperaktívny pätár si tak dobrovoľne-nasilu zrušil povinnú rozcvičku obiehania košiara, ktorú musela odmakať povelujúca panička. Suma sumárum z toho vychádza, že obiehanie , je najlepší cvik na balance ... teda aspoň čo sa psovodov týka. Tak ubehaný a vyrevaný človek, je predsa dostatočne vyrovnaný na to, aby v košiari pokojne fučal a psovi v realizácií nezavadzal. 

Ovládateľnosti v stáde sa napriek "vybalancovanej" paničke už zabrániť nedalo. A tak sme unavili neunaviteľného ovčiaka, a nakoniec sa predsa len nejako dohodli.

 

09.10.2011 - Turany nad Váhom - SVPP+ Školenie

Tak pre začiatok  ... Som hrdá, že sa Blondie ako jeden z mála ovčiakov môže pochváliť  naozaj silnými vlohami pre praktické využitie dané pôvodným pracovným zaradením  tohto plemena.

tj. Skúškami Vlôh Pastierskeho Psa (SVPP) . Dokázala tak všetkým "neveriacim Tomášom", že NO ešte stále patrí medzi všestranne vvyužiteľné plemená. Všetkých čo by o tom chceli pochybovať by som chcela ubezpečiť, že  Fency je naozaj Nemecký ovčiak. Má PP a je riadne regisitrovaná v ČMKU.  Nie je  to austrálska kelpia, ba čo i len tretinová a akákoľvek podobnosť vo výzore, či štýle pasenia, je čiste náhodná  :D

Fency nám všetkým zase raz dokázala, že napriek jej laxnému image a dobrej povesti detského psa sa okrem titului pravého "gaučového" povaľača môže hrdiť aj naozajstným nasadením  v práci. Som hrdá, že napriek silným vlohám už ako 9mes. predpubertálne šteňa dokázala na skúškach zaľahnúť stádo, skrotiť svoje pudy a ustáť všetko to vzrušenie s veľmi dobrou ovládateľnosťou, začo si vyslúžila nie len môj obdiv.

Ovce síce ženie a doráža do nich, ale iba do takej miery ako je to nevyhnutné. V  žiadnom prípade nemá záujem žiadnu z nich  zabiť. Blondička je pri práci so stádom veľmi šikovná a v budúcnosti by sa jej kariéra pri riadnom tréningu mohla uberať aj takýmto smerom.Ak to čas dovolí, budeme sa chodiť pozerať na ovečky a raz až dospeje a zbesilý drive vystrieda pokojný balance budeme uvažovať o ďalšej kariére.

 

08.10.2011 - Bratislava - Eurovea - Kampaň Ligy za duševné zdravie

    

 

 
  

07.10.2011 - Bratislava  - Petržalka - sídlo Ligy za duševné zdravie

Výcviková škola SAPT, tak ako po minulé roky aj v tomto roku zorganizovala národný workshop canis terapeutov a terapeutických tímov, ktorého cieľom bolo  príjemné posedenie, prezentácia činností jednotlivých účastníkov, výmena skúseností a praktických rád z rôznych odborov tejto činnosti. Akcia bola prístupná širokej verejnosti. Určená predovšetkým aktívne pôsobiacim CT tímom, pre zdokonalenie si svojich schopností ,no rovnako sme medzi sebou prpivítali  aj záujemcov, z radov študentov, zástupcov zariadení či nezávislých odborníkov    z jednotlivích praxí.

Images.DogFórum.sk      Images.DogFórum.sk   Images.DogFórum.sk

 

Zoznam zúčastnených:

1. Kamila Kepštová -  Hipoterapia a podporné možnosti využitia animoterapie pri fyzioterapií  - Abner Clavile (dalmatínsky pes) pes

2. Zdena Šéryová - špec. kynologická služba

3. Anna Bognárová - špec. kynologická služba

4. Petra Moncmann - možnosti využitia  a organizácia canisterapie - Lilly An ( x Norfolk terrier) fena

5. Milada Sadleková st. - sexuálne zneužívaný mladiství a deti trpiace can syndrómom 

6. Milada Sadleková ml. - pes a autizmus - Fency Jitřní hvězda (NO) fena

7. Ida Vidová - Selly ( mops) fena

8. Yvetta Virágová - polohovanie detí s VNP - Aqua Bella the Best Baron (Spinone Italiano) fena

9. Jana Kiacová - canisterapia u jednotlivcov s VNP a MP - Natálka (x jazvečík) fena

10. Linda Lukáčová - Browny Macchia (beagle) pes

11. Martin Sabo - Buffy Clarinne´s Angel (bernský salašnícky pes) fena

A takto to bolo :

07.10 - bol pre nás deň "D". Po noci viac či menej úspešne strávenou nad prednáškou, zodpovednosť za rannňajšie vstávanie prevzala Linda. Budík síce drnčal, zato psiská sa z pelechov moc nehrnuli. Nebyť jej zodpovedného prístupu k veci, najskôr by sme zaspali. Necelé 3 hodiny spánku sa podpísali na mojom výzore - tak som ráno pozdravila "tetu v zrkadle" - nie práve moc prívetivo. S vidinou prebudenia na spásonosnom, čerstvom, rannom vzduchu som po-otvorila balkónové dvere.

Vzduch bol na môj vkus akosi moc vlhký, no ranná prehánka ešte nikoho neroztopila. Natiahla som si nohavice a vypustila psa z brány. Venčenie bolo expresné. No na druhej strane aspoň bolo absolútne jasné, prečo sa chlpáči so vstávaním až tak mocneponáhľali. Zrazu však bolo 7:00 . To znamenalo, že už nieje viac času na to, aby sme čakali kým doprší. Chtiac - nechtiac sme si museli pozbierať veci a vybrať sa zariaďovať. 

5 mala na vstávanie rovnaký názor ako ja :) samozrejme to ešte nevidela, ako je von hnusne. Podobný názor zdieľala očividne aj pani z Ligy, pretože dvere na miestnosti, kde sme prišli boli zamknuté. Vytiahli sme teda z postele ďalšiu obeť workshopu, aby sme ešte pred začatím mohli prichystať všetko potrebné. 

Stretli sme sa všetko známe tváre, takže oficiálny začiatok nebol potrebný. Vymieňali sa milé úsmevy vo dverách a diskusia, ktorá sa sponntálne rozpútala prechádzala cez rôzne tipy, rady, či zdvorilostné frázy až dorôznorodých kauzistík, či riešení prípadov z praxe. 

Účastníci WS boli rôznorode zameraní, takže o detaily nebola núdza. Psíci si okrem milej socializačnej skupinky trošku zašantili, aby nám potom v závere mohli naplno demonštrovať svoje terapeutické vlohy (na dobrovoľníkoch sobotnej akcie Ligy :) Obťažovať deti sa im teda páčilo. Samozrejme hlavne vtedy, keď si okrem pozornosti a milého slova vyslúžili aj nejaké to poškrabkanie za ušami. Blondičke sa ušla fľaša z minerálky, takže bola naozaj v siedmom nebi. V aportovacom ošiali ju ponúkala kade komu, bohužiaľ sa vnútri tento nápad neujal.

Medzi účastníkmi sme okrem špeciálnych a sociálnych pedagógov privítali aj študentov, záchranárov či špec. kynológov.

Dúfam, že sa úćastníkom akcia páčila a potvrdila tak pravidlo, že čo sa zle začína, obvykle sa dobre končí :)

             

Za krásne fotky ďakujeme Phdr. Anke Bognárovej.

30.07.2011 - Trakovice

Dlho sme rozmýšľali, či sa tejto akcie nakoniec zúčastníme. 10 dní daždiveho počasia si vyžiadalo svoju daň, a nevrlá Fency si razila cestu von za slobodou (rúbaním do vchodových dverí). Trvalo to presne 4 dni, oškrabanú omietku a roztrhaný gauč, kým som to nakoniec vzdala.

Vybehli sme von v ústrety prázdnemu venčinsku, čo "blondínke" očividne neprekážalo. Husto mrholiaci dážď mi zmáčal vetrovku a v topánkach som cítila starý známy pocit, "kynologického splynutia s prírodou". Bolo v nich mokro a nepríjemne to čvŕkalo. Nemala som v pláne zdržiavať sa von dlho. Čakala som na slnečnejšie počasie, nech čo- to potrénujeme. Prišlo mi rozumné, ušetriť si sily na neskôr.

"Tresk, Plesk, Čvach" Známy zvuk ma vrátil do reality. Počula som gagotanie kačíc a nevinný pohľad čierneho ovčiaka sa mi zavŕtal takmer až do žalúdka. Cáchala z nej voda. Keď už mokrá, tak poriadne. Čo je toto tu za počasie?  

Fency Žiadnu kačicu nechytila, zato si uhnala parádnu chrípku. No a ako to už chodí v tesnom závese za ňou nasledovala Linda, Arisko a nakoniec aj ja. Miesto prípravy na preteky nasledovala príprava všakovakých "homeopatických" lektvarov a elixírov pre veterinárne i neveterinárne užitie. Doma sme mali lazaret a pomaly sa v ňom začala šíriť anarchia. Po 2 dňoch návštev ľutujúcich rodičov a jedných CT skúškach som maximálne rozbitá zaľahla do postele deň pred akciou. Ráno bolo vstávanie ťažké. Absolútne demotivovaná odchodom kedykoľvek a kdekoľvek som sa odtackala do kúpeľne. V tom mi padol pohľad na topánky v chodbe. 5 dní liečenia si vyžiadalo ďalšiu obeť. A tak sme pochovali moju bielu pumu a napumpovaná adrenalínom som začala baliť rupsak. 

Cesta prebehla s nevôľou. V napratanom vlaku sa ľudia tlačili do chodbičiek. Našťastie sme nestáli dlho. Po 31 minútách 26 sekundách a 10 stotinách cesty sme boli konečne voľní. Na zastávke autobusu sme sa stretli so Zuzkou a Simčou. 3 ľudia so 4 psami potom robili urputne smutné pohľady na uja vodiča, ktorí sa nakoniec nechal ukecať a všetkých nás na akciou zobral.

Ako prebiehala, si môžete skontrolovať napríklad aj TU Čo sa nášho uhlo pohľadu týka, bola pre nás veľmi zaujímavá hlavne miestom konania. Na futbalovom, áno na FUTBALOVOM ihrisku. Všade boli samé deti a čo je ešte podstatnejšie samé lopty. Takže to loptofil Fency skoro neustál. No a čo sa mňa týka, tak ja si niesom celkom istá, či jej tá psačia puberta švihla do hlavy počínajúc dátumom 30.07 alebo sa tak stalo vlastne už 20teho.

Tak či onak, akcia bola úžasná. Veľmi pekne by som sa chcela poďakovať organizátorovi, nielen za skvelú akciu, ale aj za to, že nás odviezol do Leopoldova na stanicu. A už teraz sa veľmi tešíme na stretnutie o rok.

Základný postoj psovoda zo psom, alebo    total ignore   :D

           

30.06.2011 - Ukončenie jarného CT kurzu 2011 - Bratislava

Niekoľko mesiacov sa aj náš pracovný tím mal možnosť podieľať na príprave a realizácií canisterapeutického kurzu organizovaného S.A.P.T. Blondička ako čestný účasník prežívala svoju prvú pracovnú predprípravku a po pravidelných socializačných tréningoch si konečne mohla vyskúšať prácu so "živými" ľuďmi. Pri ukážkach nám ochotne asistovala a niekedy dokonca ja vzorne figurovala. Stala sa maskotom jarného kurzu, kde si precvičovala všetko, čo by mala ako správny asistenčný /terapeutický psík vedieť. Nakoniec bola temperamentovo pretestovaná  a dotrénovávala odloženie za použitia rušivých vplyvov.

Skúškam predchádzal tvrdý tréning, takže všetci poctivý účastníci kurzu skúškam vyhoveli. Všetkým nám ukázali svoje pravé kvality. Medzi psíkmi sme udelili pár špecifikácií a to konkrétne:

- špecializáciu : na návštevné programy v zariadeniach, prezentačné a osvetové akcie

- na programy psychologického rázu, citové a sociálno integračné problémy

- na fyzioterapeutické pôsobenie pri neurologických ochoreniach

- na traumatické šoky detských klientov

Všetkých novýh účastníkov čaká 2 ročná povinná prax v kooperačnom zariadení, do ktorej im prajeme veľa chuti a držíme im palce.  

              

 

 

25.05.2011 - Piešťany - Nájdite sa
 
Akcia bola organizovaná v spolupráci s O.z Aksen a Útulkom Slobody Zvierat v Piešťanoch.
 
Dňa 25.05.2011 sme sa s Blondičkou a Gaspíkom odviezli autom z Bratislavskej Petržalky priamo na miesto konania, pred Dom umenia
v Piešťanoch. Postavili sme propagačné stánky a pripravili výstavu fotiek. V zápätí nás nasledovala Peťa s Palinom, Lilou a Dankom. Celá akcia sa niesla v duchu príjemnej atmosféry, pokým túto letnú idylku nenarušil dážď. A že to bol veru poriadny lejak. Len tak postávajúc pod stromami sme sa neskôr radšej schovali pod schody Domu umenia, kde celá akcia pokračovala. Na ukážky dog dancingu docestovala aj Kamila s Abnerom. Napriek nepriaznivému počasiu sme prežili príjemné popoludnie s priateľmi a užili si pekný program ktorý pre nás organizátori pripravili.
Blondička zažila v rámci socializácie prvú akciu tohto druhu a ako jej cvičiteľ môžem potvrdiť, čo je pre nás podstatné,že ju zvládla bravúrne :))
 
                
 
Blondie:
 
Áno, áno, tiež som tam bola a naháňala som loptu. Pri reprákoch sa mi moc nepáčilo, boleli ma s toho uši. Inak mi to tu špeciálne nevadilo. Bolo tam veľa psích kamarátov a kopec srandy, milí ľudia a mokroooo. Zmokol mi kožúšok a bola mi zima. Ešteže sme nešli domov autom. Myslím, že vo vlaku je oveľa väčšia sranda. Takto aspoň každý vie, ako si žije asistenčné šteňa. Len tak medzi rečou. Tá vestička mi je už malá.

Webová stránka byla vytvořena pomocí on-line webgenerátoru WebSnadno.cz

TOPlist