Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web

Canisterapia a asistencie

 

Canisterapia

Canisterpia je jednou zo zložiek zooterapie. Termín zooterapia môžeme zjednodušene vysvetliť ako pozitívne pôsobenie zvieraťa na zdravie človeka.( v prípade canisterapie je využívaným zvieraťom pes).

Pojem zdravie je pritom braný do úvahy ako stav psychickej, fyzickej a sociálnej pohody. Pri tejto terapií je kladený dôraz hlavne na riešenie problémov psychologických, citových a sociálno-integračných. V prípade pôsobenia na fyzické zdravie je využívaná viac-menej zložka motivácie k liečbe, alebo rehabilitácií a povzbudenie imunity prostredníctvom psychiky.

Terapia za pomoci psa sa využíva ako podporná psychoterapeutická metóda pri riešení rôznych situácií, kedy iné metódy zlyhávajú, alebo sa jednoducho nedajú aplikovať. Využitie canisterapie v dnešnej dobe je už naozaj široké. Pozitívny až liečebný vplyv sa dá pozorovať u klientov telesne a mentálne postihnutých, klientov v domovoch pre seniorov, denných stacionároch a liečebniach pre dlhodobo chorých, u klientov v nepriaznivej životnej situácií. Takisto však terapiu môžeme využiť aj u zdravých klientov, ktorí tento spôsob terapie využívajú ako jednu z relaxačných techník.

Využitie canisterapie v krízových a rizikových situáciách tvorí samostatnú skupinu pre výkon terapie. Jedná sa spravidla o krízové intervencie pri dopravných nehodách, živelných pohromách a iných rizikových, nepriaznivých situáciách, kedy dochádza ku koordinácií viacerých zložiek.

 

                  

 

 

Pes ako pomocník

Veľkým neduhom dnešnej spoločnosti je ešte stále obmedzené vnímanie handicapovaných ľudí. Stále ich spoločnosť vníma ako tých, ktorí ak sú chorí, mali by sedieť radšej doma. Je to tak. Pre dobro všetkých...

Veľký obrat v tomto zmýšľaní dnes znamená pes ako pomocník. Okrem pocitu sebavedomia a nezávyslosti, ktoré dodáva svojmu majiteľovi je aj neklamným znakom toho že jeho pán je zdravotne postihnutý. Hoci by to sám o sebe radšej nepriznal. Pes slúžiaci ako objekt pozornosti okolia, tak pre handicapovaného znamená to, čo pre slepca biela palička.Pre okolie tak okrem výzvy na pomoc znamená aj vhodnú "zámienku" pre rozhovor a rúca spoločenské bariéry i pocit vnútornej izolácie.

Dnes sme už navyknutí vídať v meste ľudí na vozíčku, či s bielou paličkou. Obe kompenzačné pomôcky sa stali symbolom ich postihnutia a asi sa dnes nik z nás neopýta, čo je handicap, ktorí limituje ich možnosti. Tu si ale vezmime na zreteľ ľudí mladých, pekných a perspektívnych.

Na prvý pohľad im nič nechýba. V autobuse by im asi sotva niekto z nás ponúkol svoje miesto, tak ako by to automaticky urobil pri človeku napr. pri staršom človeku . Možno by ich dokonca niekto zahriakol, prečo svoje miesto neuvoľnili pani s nákupom. A tu sa zrazu táto pekná slečna rúca k zemi. Je celá bledá a chveje sa v kŕči. Na okolie nereaguje. Takýchto "živlov" tu autobusár prepraví denne zopár. Pod vplyvom alkoholu či mierne sfajčení marihuanou, vozia sa smerom z Bratislavského "Pentagonu" do centra. Kto mohol tušiť, že "táto" bola iná. Že mala cukrovku a práve v tej chvíli jej išlo o život. Rovnako maldík ktorí uslintaní a mierne dezorienovaní vtackal sa podvečer do električky. Bol celý zablatení a ľudia sa ho báli. Kto mohol vedieť čo je zač? A tak sa radšej držali bokom. O pár minút neskôr prežil v električke svoj 2 epileptický záchvat.

V dnešnej dobe sa možnosti asistenčných psov už dávno nelimitujú len mobilitným servisom vozíčkárov. Patria medzi nich aj psi alertní, či signálny, psi čiastočne vodiaci a balanční. Skrátka každý ktorý svojim spôsobom dokáže pánovi zabezpečiť pomoc v tom smere, v akom to nevyhnutne potrebuje.

           

 

Pes a Autizmus

Klienti, ktorí trpia autizmom, nemajú schopnosť vcítiť sa, porozumieť ľudským citom ako je láska, nenávisť, smútok, radosť. Komunikujú zcela na inej úrovni, ako je bežne obvyklé. Majú vytvorený svoj vlastný svet., na ktorí my niesme zvyknutí.
 
Aj títo klienti používajú pohladenie a lásku, ale nedokážu to dať najavo rovnakým spôsobom, ako my. Ich vnútorný svet, nech je akokoľvek bohatý, nám zostáva neobjasnený. Ich potreby preto nie sú uspokojené.

Navonok sa často prejavujú agresívne a násilím, alebo odťažite – uzatváraním sa do svojho sveta, ktorý má pre nich logiku. Takto postihnutí klienti musia vynaložiť veľké úsilie k tomu, aby pochopili veci, nad ktorými mi ostatní nemusíme vôbec premýšľať.

V takomto prípade pre nich zviera predstavuje obrovskú úľavu, pretože komunikuje jednoznačne a jednoducho, pre nich zrozumiteľne a tak s a môže stať prostredníkom kontaktu s vonkajším svetom. Pes tak pomáha autistovi rozoznávať spoločenské situácie a porozumieť ostatným. Prispieva k duševnej rovnováhe a borí bariéry okolného sveta. Znižuje pocit ohrozenia a odcudzenia, zlepšuje komunikáciu. Poskytuje klientovi potrebu lásky presne vtedy, keď to potrebuje a presne takým spôsobom, ako to potrebuje.

 

 

Pes a epilepsia

Pes má široké uplatnenie v zdravotníctve a to hneď z niekoľkých diagnóz. Jedná sa s pravidla aj o epilepsiu. U klienta s epilepsiou pes dokáže vycítiť blížiaci sa záchvat a klienta naň upozorniť. Pes pre takto postihnutých klientov má upotrebenie spravidla v domácom prostredí a cvičí sa každému klientovi „na mieru“. Nie každý pes je však pre takýto typ výcviku dostatočne senzibilný. Výcvik pre samotné ohlasovanie záchvatov prebieha spravidla zžívaním, pretože sprievodné znaky záchvatu sa môžu u každého klienta líšiť, tak ako jeho individuálne požiadavky na výcvik psa.

Štúdiá potvrdzujú, že táto doba sa v závislosti na okolnostiach môže pohybovať medzi 15 až 50min. pred záchvatom. Podmienkou toho, je predovšetkým to, že majiteľ psa psovi dostatočne rozumie  a dobre pozná signály, ktorími pes dáva najavo blížiace sa nebezpečenstvo.

  

TOPlist